Keď niekto nerešpektuje vlastníctvo vecí, ohrozuje svoje vlastné veci a majetok.

Keď niekto z takého alebo onakého dôvodu nie je schopný nadobudnúť majetok čestne, môže predstierať, že nikto aj tak nič nevlastní. Ale neopovážte sa mu ukradnúť jeho topánky!

Zlodej vnáša do okolia záhady: čo sa stalo s týmto, čo sa stalo s tamtým? Zlodej spôsobuje problémy, ktoré sú ďaleko väčšie, než hodnota ukradnutých vecí.

Obklopení reklamou na vytúžené veci, rozorvaní neschopnosťou urobiť niečo, čo by bolo dostatočne cenné, aby tým získali nejaký majetok, alebo jednoducho hnaní nejakým impulzom, tí, čo kradnú, veria, že za nízku cenu získavajú niečo hodnotné. Ale práve to je ten problém: cena. Skutočná cena, ktorú zlodej platí, je ďaleko vyššia, ako si ktokoľvek dokáže predstaviť. Najväčší zlodeji v dejinách zaplatili za svoj lup tým, že strávili život v úbohých skrýšach a väzeniach s len pár ojedinelými momentmi „toho dobrého života“. Žiadne množstvo ukradnutých cenností by nevyvážilo tak strašný osud.

Hodnota ukradnutých vecí ohromne klesá: musia byť schované a sú neustálou hrozbou slobody ako takej.

Dokonca aj komunistické krajiny posielajú zlodejov za mreže.

Lúpež je vlastne iba priznaním sa k tomu, že človek nie je dostatočne schopný nadobudnúť veci čestne. Prípadne, že je v ňom niečo duševne choré. Spýtajte sa zlodeja, ktorá z týchto dvoch vecí to je: bude to jedna alebo druhá.