Z pohľadu dieťaťa je niekedy ťažké pochopiť rodičov.

Existujú generačné rozdiely. Ale po pravde, toto nie je prekážka. Keď je človek slabý, je pre neho pokušením uchýliť sa k úskokom a klamstvám: a toto je to, čo postaví onen povestný múr.

Deti dokážu urovnať nezhody s rodičmi. Skôr ako sa spustí krik, človek sa môže aspoň pokúsiť pozhovárať sa o veciach v pokoji. Ak je dieťa úprimné a čestné, nemôže sa stať nič iné než to, že na vašu výzvu bude reagovať. Často sa dá dosiahnuť kompromis², kde si obe strany porozumejú a vedia sa zhodnúť. Vychádzať s druhými nie je vždy ľahké, ale človek by sa o to mal snažiť.

Fakt, že konanie rodičov je takmer vždy založené na veľmi silnej túžbe robiť to, čo považujú pre svoje dieťa za najlepšie, sa nedá prehliadnuť.

Deti sú zaviazané svojim rodičom za to, že ich vychovali – ak tak rodičia urobili. Aj napriek tomu, že niektorí rodičia sú tak krajne nezávislí, že vrátenie tohto záväzku neakceptujú, pravdou ostáva, že čas, keď je na rade mladá generácia, aby sa o svojich rodičov postarala, neraz nastane.

Napriek všetkému, človek musí mať na pamäti, že sú to jediní rodičia, ktorých má. A ako takých by si ich mal bezvýhradne ctiť a pomáhať im.